Poviedka na želanie od Katherine

3. července 2013 v 12:18 | *little_vampire* |  For me
Včera som si u Katherine na blogu objednala poviedku na želanie o páre Klaroline a je úplne úžasná :D Rozhodla som sa o ňu s vami podeliť :) Dúfam, že sa vám bude páčiť rovnako ako mne :) Katherine ešte raz ďakujem :) je úžasná :) Prajem vám pekné čítanie :)

Po otcovom pohrebe som išla rovno domov.Nemala som chuť s nikým sa rozprávať. Keď prišla mama domov tvárila som sa, že sím. Zaspať sa mi podarilo až nadránom. O pol siedmej ma zobudil mobil. Volala mi Elena. Nechcela som s ňou hovoriť. Nahmatala som mobil a podráždene som zrušila hovor. Plánovala som celý deň stráviť v posteli. Hodila som mobil na stôl a pretočila som sa na druhý blog. Na chodbe som začula kroky a následne sa zabuchli vchdové dvere. Mama bola v práci takže nič nemalo prekaziť môj plán. Pokúsila som sa ešte spať, ale mobil neustále vyzváňal. Naštvaná som vošla do kúpeľne a pustila sprchu. Potom som si obliekla rifle a zelené tielko. Zavrela som skriňu a vzala kabelku. Keď som sa obrátila stál tam Klaus.
"Ahoj Caroline," usmial sa.
"Čo tu chceš?" prekrížila som si ruky na hrudi.
"Vyjadriť ľútosť nad tvojou stratou," preovoril úplnepokojne.
"Ďakujem," špla som. "Už si to spravil, takže môžeš odísť," povedala som rázne keď som sa spamätala.
"Nikam nejdem Caroline," pokrútil hlavou.
"Fajn, tak idem ja," pokrčila som plecami. Chcela som odísť, ale zahatal mi cestu. "Dovolíš?" nasadila som podráždenú grimasu. Nepohol sa ani o milimeter.
"Čo odo mňa chceš Klaus? Dostal si všetko čo si chcel. Už mi daj konečne pokoj," rozkričala som sa na neho.
"Spoločnosť, jeden deň s tebou, večeru?" povedal zamysleným tónom.
"Tak na to rovno zabudni Klaus," rozosmiala som sa.
"Ako chceš Caroline," opäť sa uškrnul. Pomaly sa začal prechádzať okolo mňa. Zastal až za mojím chrbtom. "Ja mám na to celý deň," zašepkal mi do ucha. Odhrnul mi vlasy z krku a zlomil mi väzy.
Prebrala som sa vtráve na neznámom mieste. Poobzerala som sa okolo seba. Neušila som kde som ani ako som sa tam dostala. Posledné čo som si pamätala bol Klasu.
"Dobré ráno," ozval sa jeho hlas.
"Kde to som? Ako som sa sem dostala? Ty si mi zlomil väzy?" zavalila som ho otázkami.
"Sme na jednom mieste, ktoré som ti už dlho chcel ukázať. Doviezol som ťa sem autom. A áno, zlomil som ti väzy," ticho sa zasmial.
"To nie je vtipné Klaus. Ty si ma vlastne uniesol!" vyhŕkla som. "Viem, že si chrý psychopat, ale ak ťa žena odmietne nemôžeš ju len tak uniesť," ďalej som kričala. Podišiel ku mne a priložil mi prst na ústa: "Ššššššš."
"Ale ja som ešte neskončila," zamumlala som cez zapchaté ústa. "Okamžite ma zavez naspäť a..." Naklonil sa ku mne a zrazu ma poboskal. Tak ma to vyviedlo z miery, že som stratila reč.
"Nebudem ťa viac unášať, lebo nabudúce so mnou pôjdeš dobrovoľne," zašepkal.
"To sa nestane," zaprotestovala som keď sa mi vrátila reč. Na to ma Klaus zase pobozkal. Tentoraz som mu bozk opätovala. Bolo to nádherné a vášnivé. Nič také som predtým nezažila. Ani s Mattom, ani s Tylerom.
Uvedomila som si čo vlastne robím a prudko som od neho cúvla, až som padla na zem. Omámene som sa prstami dotkla pier. Klaus sa na mňa díval so spokojním úsmevom. Vysrel ku mne ruku aby mi pomohol vstať, ale plesla som ho po nej a pomohla som si sama. Oprášila som si rifle od hliny a prekvapene som hľadela na Klausa. Na chvíľu som mala báznivé nutkanie schytiť Klausa a zopakovať si ten úžasný bozk. Pokrútila som hlavou a tento nápad som rýchlo zamietla. Klausa očividne moje prekvapenie pobavilo.
"To od teba nebolo pekné," urazenesom ohrula dolnú peru.
"Myslel som, že sa ti to páčilo, mýlil som sa?" podišiel ku mne.
Od odpovedema zachránilo vyzvánanie môjho mobilu. Tentokrát som bola Elene vážne vďačná.
"Kde si? Volala som ti najmenej milión ráz. Bojíme sa o tbe," spustila namiesto pozdravu.
"Len som chcela byť chvíľu sama," povedala som ešte stále omámene.
"Prídeš večer?" opýtala sa Eena už trochu miernejšie.
"Áno, o chvíľu som tam," povedala som a zložila.
"Budeš taký láskavý a odvezieš ma domov?" obrátila som sa ku Klavsovi.
"Mám na výber?" uškrnul sa.
"Klaus!" podráždene som vykríkla.
"Dobre," povzdychol si a zaviedol ma k autu. Otvoril mi dvere a povedal: "Až po tebe."
"Ďakujem," nastúpila som do auta.
Zvyšok cesty som sa tvárila urazene a odmietala som sa s ním rozprávať. Zastal mi na začiatku Eleninej ulice. Otvorila som dvere a chcela som vystúpiť keď som sa prudko otočila a pobozkala som ho. Tento bozk bol ešte krajší ako tie predtým. "Mal si pravdu Klaus, nabudúce už s tebou pôjdem dobrovoľne," povedala som a vystúpila som. Ešte raz som sa obrátila a potom som sa s úsmevom rozbehla k Eleninmu domu.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Katherine Katherine | Web | 3. července 2013 v 12:28 | Reagovat

Som strašne rada, že sa ti páči. Úprimne, písala som ju na tri krát kým som bola ako-tak spokojná. Vôbec nemáš za čo :-)

2 Annie/Barken Annie/Barken | Web | 3. července 2013 v 16:22 | Reagovat

Wow, je úplne skvelá :*

3 Monie Monie | E-mail | Web | 3. července 2013 v 18:24 | Reagovat

Super poviedka.....mám rada Klaroline ;-)

4 Carly Carly | 3. července 2013 v 18:35 | Reagovat

Wow,úžasná povídka :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama